Maličkosti, ktoré stoja za to

Autor: Zuzana Križanová | 23.11.2020 o 8:55 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  83x

Moja kamoška má motto, že k životu jej stačia maličkosti – malé auto, malý dom, malá jachta,… V podstate s ňou súhlasím, ale ešte by som doplnila živý prvok – ten jedinečný, chápajúci, bez predsudkov – malý okruh kamošiek.

Moja kamoška má motto, že k životu jej stačia maličkosti – malé auto, malý dom, malá jachta,… V podstate s ňou súhlasím, ale ešte by som doplnila živý prvok – ten jedinečný, chápajúci, bez predsudkov – malý okruh kamošiek.

V mojom ženskom svete je niekoľko záchranných kolies – mojich báb - kamošiek, terapeutiek, poradkýň a bútľavých vŕb. Každá ich voláme inak, ale jedno majú spoločné. Pri nich sme samé sebou a v ich spoločnosti sa cítime dobre aj v zlých časoch.

Väčšina mojich báb sa usadila všelikde po svete. Našťastie, jednu som našla aj v manželovej rodine. S každou z mojich báb riešim iné veci a každá mi dáva iný pohľad na vec. Mám moju Najku, s ktorou máme toľko spoločného a zároveň sme čím ďalej tým rozdielnejšie. Obdivujem jej pevnú vôľu, zmysel pre kozmopolitný život, v ktorom sa našla, a ktorý jej trošku závidím. Je jemne feministický a zároveň romantický pohľad na život (existuje vôbec takéto spojenie???) je neskutočne inšpiratívny. Zároveň nikto iný nevie tak presne vystihnúť chvíľu, kedy vytiahnuť fľašu a cigarety a nechať všetky rady na neskôr.

S mojimi Soulmates sa vidím pri troche šťastia raz za rok. Každá je na inom konci nášho kontinentu, napriek tomu sme si rovnako blízke, ako keď bývali pár ulíc odo mňa. Sú to 2 maminy, každá so svojou kariérou, rodinou a úplne rozdielnymi starosťami a radosťami. Strávili sme spolu nekonečné hodiny rozhovormi o všetko a o ničom, naše rodiny sa kamošia a preskákali sme spolu na diaľku všetky tehotenstvá, svadby, manželské krízy, vzostupy aj pády.

Najviac ma prekvapilo, keď som manželstvom som získala nielen manžela a novú rodinu, ale aj moju Parťáčku. Do rodiny sa tiež privydala, a tak absolútne chápe môj vnútorný zmätok pri rodinných záležitostiach. Ako keď si naši manželia vypýtajú ryžu k vyprážanému rezňu. Aj keď ide len o sójový rezeň… Alebo keď vzduchovkou prestrieľajú prádlo na sušiaku v záhrade, lebo si chceli zastrieľať na terč – to že netrafili, by inak asi ani nezistili. Mať spriaznenú dušu a Parťáčku v rodine je veľmi oslobodzujúce - vieme všetko pomenovať bez pozlátka a výčitiek, že riešime rodinné záležitosti mimo rodiny.

Tento správny mix mojich báb prináša veľkú rovnováhu do mojich dní (kým bude tá malá jachta…). Keď večer sedím pri filme opretá o Velkáča, vypusinkovaná od Malkáča a vypisujem si s mojim babami, cítim sa silná a odhodlaná na ďalší šialený deň. (To vypisovanie počas pozerania filmu inak Velkáča privádza do stavu podobného môjmu stavu pri pohľade na rezeň s ryžou).

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?